reklama

Nočný život detí

Po tradičnom dvojdňovom vyhrievaní sa pri krbe a sto ochutnávkach vianočných koláčov som sa na Štefana vybrala do mesta s partiou bývalých spolužiakov, ktorých som už zopár mesiacov nevidela. Plán večera bol jasný - posedieť si niekde v príjemnom prostredí a porozprávať sa o tom, čo majú nové, staré, ako sa im darí a podobne. Tento pôvodný plán sa však ukázal trochu nedomyslený.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

 To, že sme strávili takmer hodinu chodením po meste a hľadaním miesta na sedenie, to som chápala. Naša snaha však bola korunovaná úspechom. našiel sa priestor i čas na rozhovory a po tom, ako sme sa s niektorými rozlúčili, nás zostala asi pätica "tancachtivých". V tej chvíli som si myslela, že to už nebude problém, hoci predpoklad, že podniky budú plné, sa ukázal ako správny. Zarazilo ma ale zopár maličkostí: v mojom obľúbenom bare sme zostali stáť na schodoch - dôvodom bola už aj tak prekročená kapacita. Po vzhliadnutí osadenstva sme sa s kamarátkou zhodli, že vzhľadom na pokročilejšiu nočnú hodinu (bolo niečo po polnoci) sa to snáď onedlho upokojí a "deti" poodchádzajú domov. Čas čakania sme teda trávili "obliehaním" ďalších podnikov v okolí, aby sme zistili, že situácia je všade takmer rovnaká. Asi po polhodine sme sa vrátili späť do radu na schody, odstáli si ďalší rad do šatne a konečne sme sa dostali aspoň dovnútra. Už jediný pohľad mi ale ukázal, ako veľmi som sa mýlila vo svojom očakávaní - detí neubudlo, práve naopak. Ja osobne sa diskoték nezúčastňujem príliš často - okrem toho, že čoraz viac dávam prednosť rozhovorom v pokojnejšom prostredí, čoraz menej ma baví pretláčať sa davmi maloletých účastníkov nočného života. Tancujem však rada a tak predsa len raz za čas, keď sa zíde správna skupina "mojich" ľudí, neodolám. A zakaždým ma stále viac a viac fascinuje klesajúci vekový priemer a stúpajúca hladina promile v krvi týchto "dospelých". Na schodoch svojho obľúbeného podniku som zostala stáť preto, lebo kapacita bola vyčerpaná "nástročnými", ktorí sa okolo mňa potácali s pohárom vodky v ruke, hoci je všeobecne známe, že vstup je až od 18-tich a ja sama som zažila kontroly občianskych pri vstupe. Vo vnútri to nevyzeralo o nič lepšie - naozaj dospelých by som musela vyslovene hľadať a naše pokusy o tanec medzi skupinkami blázniacich sa tínedžerov vyznievali chvíľami takmer smiešne. Kamarátka (20) to zhodnotila slovami, že sa tam začína cítiť ako rodičovský dozor. Nehovoriac o tom, že aj keď DJ sa snažil, občasnému Kontrafaktu a podobnej "hudbe" sa nevyhol. A na parkete v takých chvíľach vládlo detské nadšenie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Nemám nič proti tomu, aby aj "nástroční" chodili von. Nemám nič proti slovenskému hip-hopu (ak ho nie je priveľa) a nemám nič zásadné proti množstvu ľudí v meste. Rovnako mi nevadí, ak si niekto (kto má dostatok rozumu na to, aby to dokázal zvládnuť) vypije zopár drinkov kvôli dobrej nálade. V ten večer som sa však musela spýtať sama seba, kde majú tie decká rodičov - a najmä, ako sa ich rodičia tvária, keď sa ráno vrátia domov nie tak celkom pri plnom vedomí. Ak sa vôbec vrátia ešte v to ráno. Nedokážem si totiž dosť dobre predstaviť, čo by som spravila na mieste tých rodičov ja. Ale myslím, že milé privítanie by to asi nebolo. Vlastne - ja si neviem predstaviť, že by sa môj 12-ročný syn ešte o druhej - tretej ráno motal niekde v meste. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A majitelia podnikov - zisk je zisk, viem. Ale napriek tomu by som asi dala jemný decentný náznak, že aspoň po polnoci tam už tí, ktorí majú menej ako 18 (často menej ako 15) rokov, už nie sú veľmi vítaní. O nalievaní alkoholu ani nehovoriac. Diskriminácia? Možno. Ale potom, nech rodičia nehovoria v reportáži vo večerných správach s očami plnými sĺz o tom, že oni "fakt nevedia, ako je možné, že práve to ICH dieťa skončilo v nemocnici s otravou alkoholom". Je to smutné, že nevedia. Je smutné, že ich to nezaujímalo predtým. Ja síce nepijem, maximálne jeden, dva červené striky, pretože tvrdý alkohol mi nechutí - no moji kamaráti si nejaký ten drink pokojne doprajú - dokážu si však ustrážiť svoju hranicu a tak naša zábava končí vždy smiechom a spokojným odchodom namiesto toho, aby sme jeden druhého nosili domov na pleciach. Už len krátky pohľad na mládež, baviacu sa v noci vonku však dokazuje, že nie všetci svoj smäd dokážu zvládnuť...a predovšetkým, ich dôvody a vysvetlenia sú dosť tragikomické. Nechodia von preto, aby sa bavili - chodia von preto, aby sa "naj****i", "rozbili"...možno to vyznieva ako moralizovanie. Ale mňa fakt nebaví pri tanci čakať, komu vedľa mňa kedy príde zle a odhadzovať zo svojho okolia na mol opité desaťročné deti, ktoré už dávno stratili zmysel pre orientáciu v priestore. Aby sa na druhý deň mali rovesníkom s čím chváliť... 

Barbara Pavlíková

Barbara Pavlíková

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

najviac toho povie pohľad do očí - aj slová však veľa napovedia. Zoznam autorových rubrík:  svet okoloduševné poryvySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu